Trváca bylina s priamou stonkou obrastenou striedavými, kopijovitými listami a zakončenou klasom žltých kvetov s výraznou ostrohou. Plod je tobolka. Pyštek obyčajný rastie na slnečných a suchých stanovištiach ako záhradná a poľná burina. Jeho liečivé vlastnosti boli známe už
v 15. storočí; vtedy slúžil proti chorobám pečene, podžalúdkovej žľazy (pankreas) a proti tuberkulóze. Zbiera sa vňať (Herba lineariae) za ustáleného počasia, keď je rastlina úplne rozkvitnutá. Materiál sa suší na lieskach alebo zviazaný do snopčekov na tienistom, vzdušnom mieste alebo v sušiarni pri teplotách do 50 °C. Droga obsahuje flavónový glykozid linarín a pektolinarín, alkaloid peganín, pektíny, fytosterín, or ganické kyseliny, tanín a vitamín C. Pyštek obyčajný má v liečebnej praxi široké použitie. Dokázaný je jeho potopudný a močopudný, ako aj preháňavý účinok. Používa sa ako močopudný prostriedok a mierne preháňadlo a má protizápalový účinok pri zápaloch obličiek a chorobách pečene a podžalúdkovej žľazy. Z 1 až 2 čajových lyžičiek drogy na 2 až 4 šálky vriacej vody sa pripravuje zápar, ktorý sa nechá 18 minút postáť a pije sa počas dňa. Zvonka sa droga používa na vymývame hnisajúcich rán, na obklady pri kožných vyrážkach, vredoch predkolenia a hemoroidoch.
Termín kvitnutia: jún -september
Termín zberu (vňať): jún-august
Správca stránky nezodpovedá za škody spôsobené požitím alebo zle pochopeným textom, zverejneným na tejto stránke.
Všetky informácie na stránke majú len informatívny chrakter.
