Jednoročná bylina s priamou, rozkonáre- nou stonkou obrastenou striedavými, ko- pijovitými listami. Dolné listy sú stopkaté a jemne perovito zložené. Žlté kvety majú výraznú žilnatinu a tvoria strapce, ktoré postupne odkvitajú a predlžujú sa. Plod je šešuľa s čiernymi semenami (dole). Ka pusta čierna, ktorá bola pôvodne udomác nená v oblasti Stredozemia, už oddávna sa pestuje ako olejnina.
Medicínsky význam majú semená (Semen sinapis nigrae). Porasty kapusty čiernej sa zberajú ešte pred vyzretím, keď šešule majú slamovú farbu a rastlina začína schnúť. Kosiť treba skoro ráno, keď je ešte rosa, aby semená nevypadávali. Rastliny sa na poli predsušia a potom sa vymlátia. Semená sa vyčistia a nechajú sa úplne vyschnúť. Obsahujú až 35 % hor čičného oleja, slizy, bielkoviny a tioglyko- zidy (sírnaté látky), ktoré sa enzymaticky štiepia a tvoria izotiokyanáty. Tieto majú miestny dráždivý a prekrvenie podporu júci účinok. V liečbe sa nimi dosiahne lepšie prekrvenie kože, ako aj vnútorných orgánov (pľúca, pohrudnica, obličky). Obklady z horčičnej múky sa prikladajú pri reumatických bolestiach, kŕčoch a na tiahnutom svalstve. To isté platí pre zná me horčičné náplasti, ktoré sa zhotovujú zmiešaním horčičnej múky a 45 °C teplej vody. Liečivé kúpele by mali mať teplotu 40 °C a nemali by trvať dlhšie ako 15 minút. Takisto pomáhajú pri reumatizme. Všetky horčičné preparáty, používané pri liečbe, dráždia kožu, preto treba dĺžku ich použitia kontrolovať.
Správca stránky nezodpovedá za škody spôsobené požitím alebo zle pochopeným textom, zverejneným na tejto stránke.
Všetky informácie na stránke majú len informatívny chrakter.
