Trváca rastlina s krátkym, šupinatým podzemkom, z ktorého vyrastajú najskôr modré (niekedy aj ružové alebo biele) kvety a neskôr po odkvitnutí aj trojlaločnaté hladké listy. Listy majú pečeňovitý tvar a prepožičali názov celému rodu („hepar" = pečeň). Plody sú nažky. Pečeňovníky rastú hojne v lesoch, hájoch a krovinách miernej zóny od nížin až do horského pásma. Uprednostňujú vlhkejšie stanovištia. V mnohých krajinách je tento rastlinný druh ohrozený, a preto zákonom chránený. Na liečebné účely sa zbierajú listy (Folium hepaticae). Opatrne sa odrezávajú, aby rastlina nevyhynula, a sušia sa na dobre vetranom mieste v tieni. Droga obsahuje saponíny, triesloviny a glykozid hepatrilobín. Ovplyvňuje funkciu vylučovacieho ústrojenstva, rozpúšťa žlčníkové kamene a má silný močopudný účinok. V ľudovom liečiteľstve sa používa pri žlčníkových a pečeňových kolikách. Z 1 čajovej lyžičky narezanej drogy na šálku vody sa pripravuje odvar a pije sa 2 až 3-krát denne. Rovnaký účinok má výťažok, extrakt; pripravuje sa zo 4 čajových lyžičiek drogy, ktoré sa nechajú 8 hodín vylúhovať v 112 litri vody. Tento extrakt sa užíva každý druhý deň. Drogu z pečeňovníka možno užívať len po konzultácii s lekárom. Odvar zo sušených listov sa používa pri zápaloch ústnych slizníc, pri krvácaní ďasien a aj ako kloktadlo. Pečeňovníky sú obľúbené skalničky.
Termín kvitnutia: marec—apríl
Termín zberu (listy): apríl-jún
Správca stránky nezodpovedá za škody spôsobené požitím alebo zle pochopeným textom, zverejneným na tejto stránke.
Všetky informácie na stránke majú len informatívny chrakter.
