Trváca papraďovitá bylina s hnedým, rozkonáreným podzemkom, z ktorého každý rok vyrastajú nové listy, ktoré potom rastú spolu s prezimovanými. Listy sú dlhostopkaté, perovitodielne a na rube majú kôpky nepokrytých výtrusníc. Sladič obyčajný rastie často v tienistých lesoch a na skalných stenách. Už v staroveku ho objavili ako drogu a používali ho ako preháňavý a močopudný prostriedok. Predmetom zberu sú podzemky (Rhizoma polypodii). Zvyčajne sa vykopávajú na jeseň, ale niekedy aj na jar, dôkladne sa očistia, zbavia sa nadzemných zelených
častí a sušia sa na slnku. Usušené korene sú lámavé, na lome zelenkasté a sladkasté. Uskladňujú sa v suchu a len jeden rok. Droga obsahuje saponíny, triesloviny, horčinu, slizy, cukry, organické kyseliny a farbivá. V lekárstve sa používa na výrobu čajov s odhlieňujúcim účinkom,
ktoré uľahčujú odkašlávanie pri zápaloch dýchacích ciest. V ľudovom liečiteľstve patrí droga k prostriedkom, ktoré podpo rujú vylučovanie žlče a používajú sa aj na liečbu zápalov priedušiek (bronchitíd) a močového mechúra. Uľahčuje vypráz dňovanie čriev a vypudzuje parazity. Dro ga sa niekedy užíva aj ako prášok v dennej dávke 2 až 4 g.
Termín kvitnutia: -
Termín zberu (podzemok): september—október marec—apríl
Správca stránky nezodpovedá za škody spôsobené požitím alebo zle pochopeným textom, zverejneným na tejto stránke.
Všetky informácie na stránke majú len informatívny chrakter.
