Strom alebo ker s hnedočervenými konármi, ktoré sú často ovisnuté. Listy sú striedavé, lesklé a jemne pílkovité. Biele päťpočetné kvety rastú vo zväzočkoch na krátkych konárikoch. Plody sú tmavočervené kôstkovice. Višňa pôvodne pochádza z Ázie. Teraz sa pestuje na celom
svete ako ovocný strom. Na liečebné účely sa zbierajú stopky (Stipes cerasorum), ktoré sa odtrhávajú zo zrelých plodov a sušia sa pri izbovej teplote. Hlavné účinné látky sú triesloviny, organické farbivá a minerálne látky. Droga sa používa v čajovinových zme siach proti zápalom priedušiek a hnačkám. Podporuje aj vylučovanie moču a je súčasťou čajov na chudnutie. Podobne sa používajú aj višňové listy; účinkujú
okrem toho aj proti nadúvaniu a používa jú sa aj pri zaváraní uhoriek. Plody sa konzumujú čerstvé alebo konzervované. Čerstvá višňová šťava obsahuje veľa železa a vápnika a osvedčuje sa pri poruchách trávenia, poruchách funkcie pečene a pri málokrvnosti. Zo zrelých plodov sa pri pravuje sirup, ktorý sa využíva na korek ciu chuti liekov a na ich lepšie vstrebávanie v tele. Tvrdé a farebné višňové drevo sa používa v rezbárstve a v nábytkárskom priemysle. Višňa je súčasne aj vynikajúci peľonosný a medonosný strom. Po zranení trpia stromy glejotokom (vľavo dole).
Termín kvitnutia: máj
Termín zberu (stopky): júl—august, (plody): júl—august
Správca stránky nezodpovedá za škody spôsobené požitím alebo zle pochopeným textom, zverejneným na tejto stránke.
Všetky informácie na stránke majú len informatívny chrakter.