Ker alebo strom s hnedozelenou borkou a žltozelenými, elastickými konármi. Striedavé, kopijovité listy sú na rube sivo plstnaté. Na perovke možno vidieť rozdiely v tvare listov nasledujúcich druhov (zľava doprava): S. alba, S. fragilis, S. cinerea a S. triandra. Tento druh je dvojdomý. Samčie a samičie kvety sú usporia dané do jahniad. Plod je tobolka. S vŕbou bielou sa možno často stretnúť v lužných lesoch a v močiarnych spoločenstvách, sprevádza vodné toky aj stojaté vody od nížin až do hôr. Už od staroveku sa využívala nielen kôra na liečebné účely,
ale spracúvali sa aj elastické vŕbové koná re, ktoré poskytujú lacnú surovinu na výrobu košíkov a nábytku. Vŕbová kôra (Cortex Salicis) sa na dvojročných až trojročných konároch kruhovité a pozdĺžne nareže, stiahne a rýchlo sa suší na slnku alebo umelým teplom pri teplotách do 60 °C. Droga chutí horko. Obsahuje fenolové glykozidy salicín, salikortín, viminalín atriandrín, flavonoidy, triesloviny a ďalšie látky. Pre obsah salicylových zlúčenín pôsobí priaznivo na znižovanie teploty, slúži ako antireumatikum a antineuralgikum. Pri chorobách z nachladnutia má aj potopudný účinok. Vnútorne používanú drogu dnes vytláčajú synteticky vyrobené preparáty. Zvonka sa vŕbová kôra používa do kúpeľov, na mazadlá a obklady. Existuje veľa druhov vŕb a všetky po skytujú užitočné drogy. Sú aj cennými peľonosnými a medonosnými rastlinami.
Termín kvitnutia: marec - apríl
Termín zberu (kôra): marec
Správca stránky nezodpovedá za škody spôsobené požitím alebo zle pochopeným textom, zverejneným na tejto stránke.
Všetky informácie na stránke majú len informatívny chrakter.