Poloker, ktorého dolné časti sú zdrevnatené a popínavá stonka je obrastená kopijovitými listami. V pazuchách listov vyrastá vrcholíkové súkvetie s fialovými kvetmi. Plody sú červené, oválne bobule. Tento druh rastie v kroviskách a na múroch a ako pobrežná rastlina v trstinovom pásme vôd. Už oddávna sa pokladá za významnú liečivú rastlinu, ktorá pomáha proti horúčke, zápalu pľúc, žltačke a pohlavným chorobám. Na liečebné účely sa zbierajú vrcholčeky bylinných výhonkov, konáre (Stipites seu caules dulcamare). Pokrájajú sa na kúsky, hrubšie časti sa rozrežú na polovice a potom sa sušia pri teplotách do 40 °C. Ľuľok sladkohorký je jedovatý. Droga v ústach najprv chutí sladko a neskôr horko (odtiaľ názov). Droga obsahuje glykozidicky neutrálne saponíny, steroidné glykoalkaloidy napr. dulcín, dulcamarín, alkaloid solanín a triesloviny. Obidve skupiny majú antimikrobiálne účinky. Odvar z drogy podporuje látkovú premenu v tele a prispieva tak k duševnej a telesnej sviežosti. Používa sa aj pri chronických zápaloch priedušiek (bron chitíde). Kúpeľmi a obkladmi pripravovanými z drogy sa liečia kožné vyrážky a ekzémy. V poslednom čase sú účinné látky ľuľkovca sladkohorkého predmetom intenzívneho výskumu. Polosyntetickou cestou z nich možno ľahko získať
látky hormonálneho charakteru (kortikoidy, mužské hormóny). V prírode hojne rozšírená burina ľuľok čierny (S. nigrum) má čierne bobule
a nezbiera sa.
Termín kvitnutia: jún - august
Termín zberu (konáre): marec - apríl október
Správca stránky nezodpovedá za škody spôsobené požitím alebo zle pochopeným textom, zverejneným na tejto stránke.
Všetky informácie na stránke majú len informatívny chrakter.
