Vysoký strom, ktorý sa vysádza v alejách, parkoch a v blízkosti ľudských obydlí. Tmavohnedé konáre nesú väčšie, srdcovité listy, ktorých čepeľ je na obidvoch stranách sýtozelená. Listové stopky sú chlpaté. V pazuchách listových žíl sa nachádzajú zväzočky bielych štetiniek. Z pazúch listov vyrastajú stopkaté súkvetia s tromi až siedmimi kvetmi a jedným širokým, kožovitým listeňom. Plod je okrúhla, plstnatá nažka. Lipa veľkolistá je rozšírená v celom miernom pásme a od nepamäti patrí k významným liečivým rastlinám. Rovnako ako pri lipe malolistej aj tu sa zbierajú kvety (Flos tiliae). Droga obi dvoch druhov líp má rovnaký účinok. Kvety sa trhajú ručne. Používa sa však len materiál z tých stromov, ktoré nerastú pri frekventovaných, prašných cestách. Suší sa v tieni na dobre vetranom mieste a občas sa opatrne načuchrá. Droga sa uskladňuje v suchu a každoročne sa vymieňa za nový materiál. Obsahuje malé množstvo silice, flavonoidy kvercetín a kemferol, slizy, triesloviny, glykozidy, organické kyseliny a vitamíny. Práve obsah glykozidov je zrejme rozhodujúci pre potopudný účinok lipových drog. Množstvo na jednu dávkuje 1 čajová lyžička drogy na šálku vody. Lipové kvety sú aj súčasťou čajovinových zmesí s močopudným účinkom, na podporenie chuti do jedenia a utišovanie reumatických bolestí. Odvar z kvetov sa používa na výplachy úst, na kloktanie a ako kozmetikum na umývanie tváre, ktoré má slúžiť ako ochrana pokožky v prašnom prostredí a proti škodlivému žiareniu.
Termín kvitnutia: jún - júl
Termín zberu (kvety): jún - júl
Správca stránky nezodpovedá za škody spôsobené požitím alebo zle pochopeným textom, zverejneným na tejto stránke.
Všetky informácie na stránke majú len informatívny chrakter.
